Denník Anny Frankovej a jeho odkaz
Pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia sa naši žiaci zúčastnili podujatia pod názvom: Denník Anny Frankovej a jeho odkaz v Spišskej knižnici. O holokauste a genocíde Židov je dôležité hovoriť. Strach, zúfalstvo, utrpenie, ktoré ľudia prežívali v tomto období počas druhej svetovej vojny je pre nás nepredstaviteľné.
Ďakujeme za podnetné informácie, ktoré sme sa dozvedeli a úryvky, ktoré sme si vypočuli z denníka počas podujatia
Úryvky nám priblížili, čo cítila Anna počas svojho úkrytu v Amsterdame.
Z jej posledných slov v denníku nám behá mráz po chrbte , ktoré napísala krátko predtým, ako ich chytili nacisti a zobrali do koncentračného tábora, kde aj so svojou matkou zomreli:
„Znova a znova sa spytujem, či by nebolo lepšie pre nás všetkých, keby sme sa neskrývali, keby sme už boli mŕtvi a keby sme nemuseli prekonávať všetku túto biedu a najmä, že by sa takto naši ochrancovia nedostali do nešťastia. Ale desíme sa všetci tejto myšlienky, visíme na živote, nezabudli sme ešte na hlas prírody, ešte dúfame, dúfame v dobro. Nech sa teda už čoskoro dačo stane, ak sa má stať. Nech hoci strieľajú, nič nás už nemôže tak gniaviť ako táto neistota.”
